Kázeň vsdp. Štefana Kováča, honorárneho kanonika

V piatok 4. septembra 2026 o 11:30 počas Mariánskej púte celebroval svätú omšu o Najsvätejšom Srdci Ježišovom vsdp. Štefan Kováč. Keďže zvuková nahrávka homílie nie je k dispozícii, prinášame vám jej textové znenie, aby ste sa mohli vrátiť k myšlienkam a duchovnému povzbudeniu, ktoré počas svätej omše zazneli.

Homília na prvý piatok v mesiaci

4. septembra 2026, Topoľčany

            Milí kňazskí spolubratia, drahí ctitelia Ježišovho Srdca,

            milí mariánski pútnici a priatelia!

Jedno z najkrajších zamyslení o srdci človeka je spojené so starovekým biskupom
sv. Augustínom, ktorý hovorí: „Pozrite sa na ľudské srdce. Je také malé, že ho môžeme položiť do dlane jednej ruky. Pritom sa do neho zmestia všetky túžby sveta. A keby sa aj celý svet do neho premiestnil, človek  nebude spokojný, lebo trvalé šťastie nájde len vtedy, keď jeho srdce je naplnené Bohom.“ Z tejto úvahy vzniklo Augustínovo hlboké presvedčenie: „Pre seba si ma stvoril, Bože a nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v tebe.“

Topoľčiansky mariánsky chrám stojí uprostred námestia. Môžeme povedať, že je stredobodom a duchovným srdcom mesta. Otvorený chrám na námestí umožňuje ľuďom po celý deň doň prichádzať na eucharistickú adoráciu. Otvorený chrám pôsobí ako objímajúca Božia náruč a otvorené Ježišovo Srdce, v ktorom človek hľadá potechu a duchovnú posilu. Patrí veľká vďaka súčasnému duchovnému otcovi Dušanovi i jeho predchodcom, že do tohto otvoreného chrámu môže pocestný po celý deň vstúpiť na modlitbu, adoráciu i oddych pri nohách topoľčianskej Panny Márie.

Okrem iných krásnych vecí, ktoré sa v tomto chráme nachádzajú by som rád upriamil pozornosť na dve. Je to starobylá drevená socha Bolestnej Matky a krásna socha Božského Srdca Ježišovho. Keď som tu bol kaplánom, tak socha Piety bola na hlavnom oltári. Socha Božského srdca bola tu vpredu na podstavci po vašej pravej strane, kde je teraz Pieta. Keď som spovedal v tejto prednej spovednici po vašej ľavej strane, tak som ju znej dobre videl. Ak ma v mladosti niekedy chytilo pokušenie byť na penitenta prísnejší, vždy som upriamil pohľad na sochu Božského Srdca. To mi stačilo k tomu, aby som si uvedomil, že jeho Srdce je plné milosrdenstva, odpustenia a súcitu k našim pokleskom. Pohľad na Ježišovo Srdce ma vždy zmravnilo a otupilo prísny súd. Kristove slová: „Milosrdenstvo chcem a nie obetu“ som nasával cez pohľad na sochu, ktorá dýchala pokojom, trpezlivosťou a odpustením.

Občianska spoločnosť asi nie je schopná oceniť, akou veľkou službou pre spoločnosť je kajúcny proces očisťovania duše od hriechov. Kultivácia srdca a úsilie o čistotu duše, myslenia i konania je nevyhnutnou podmienkou pre ekológiu prírody i životného prostredia. Človek, ktorý je plný zlého a sebectva vidí len seba. Je mu jedno čo svojim myslením a najmä konaním spôsobuje iným ľuďom aj životnému prostrediu okolo seba. Čistá duša, súcitné srdce, kultúra slova, jasné oči a dobro v srdci sú duchovnou kvalifikáciou pre krásu života, zdravé medziľudské vzťahy i zodpovednosť za tvárnosť prostredia v ktorom žijeme.  

V 20. storočí žili v Nemecku dvaja bratia. Starší sa volal Hermann a mladší Albert. Meno prvého pozná celý svet a druhý je takmer neznámy. Hermann Göring bol druhým najvplyvnejším mužom Tretej ríše. Jeho brat Albert sa mohol v jeho tôni stať veľmi bohatým a mocným človekom, ale to odmietol. Nebol ochotný svoje šťastie budovať na utrpení a likvidácii ľudí, ako to robil jeho brat Hermann. Len Pán Boh vie, koľkých ľudí v ideologickej pýche pripravil o život či spôsobil veľké utrpenie. Albert bol iný. On ľudí nevraždil, ale im pomáhal. Bola mu odporná celá mašinéria zla, ktorú horlivo podporoval jeho brat. Hoci mali spoločnú matku, jeden ľudí vraždil a druhý pomáhal prenasledovaným prežiť. Jeden mal kamenné srdce formované zločinmi a druhý súcitné, modelované podľa Srdca Ježišovho. Jeden sa stal neslávnym vojnovým zločincom svetových rozmerov a druhý nenápadným ľudským hrdinom.

Milí priatelia, najmä mladú generáciu dnes formujú sociálne siete a umelá inteligencia. Títo novodobí „učitelia“ však nemajú cit, ani srdce. O to viac je potrebné, aby sme svoje vnútro formovali podľa Ježišovho Srdca, ktoré je prameňom Božej dobroty, láskavosti, múdrosti a milosrdenstva. Človek formovaný Ježišovým evanjeliom nemôže v sebe nosiť srdce tvrdé ako kameň. Buďme vďační Pánu Bohu za odpustenie našich hriechov a plnosť milostí obsiahnutých v tomto pútnickom chráme. Keď vás dnes vidím v takom peknom počte, vyjadrujem Pánu Bohu poďakovanie srdca za každého jedného z vás. Amen.

vsdp. Štefan Kováč honorány kanonik

Homília na prvý piatok v mesiaci - TO 4.9.26 BS.docx