Vsdp. Dr. Ján BUNDALA – 100. výročie úmrtia

Budúcu nedeľu 29.1. sv. omša vo farskom kostole v Topoľčanoch o 10.30 hod. bude slúžená a obetovaná za niekdajšieho topoľčianskeho farára v rokoch 1913-1923, honorárneho kanonika a vicearchidiakona veľadôstojného pána Dr. Jána Bundalu
(✶ 27.1.1864 – ✞ 30.1.1923), ktorý mimo iného nám dal vo farskom kostole zhotoviť dodnes používaný grandiózny organ (so zavŕšením jeho zhotovenia v roku 1920). Pána farára a titulárneho kanonika Dr. Jána Bundalu si pripomenieme z dôvodu 100. výročia jeho úmrtia. Je pochovaný v zachovalom hrobe a s obnoveným pomníkom na Starom cintoríne v Topoľčanoch neďaleko centrálneho kríža.

    Ján Eugenius Bundala sa narodil v Skalici dňa 27. januára 1864. Jeho otec sa volal Ján a matka Johana Mária a mali spolu desať detí. Viacerí z týchto detí však v detstve zomreli. Ján bol v poradí siedme dieťa. Rodný dom v Skalici mali oproti tlačiarni. Ján bol absolventom tamojšieho skalického gymnázia. Vyštudoval teológiu, z ktorej neskôr získal aj doktorát teológie. Za kňaza bol vysvätený 31. júla 1887. Kaplánom bol najprv v Šaštíne (1887-1888) a následne od r. 1888 do roku 1908 bol kaplánom pri Kostole sv. Jozefa v Budapešti. V rokoch 1908-1913 pôsobil ako farár v Nadliciach. V období od 1. februára 1913 do 30. januára 1923 bol farárom v Topoľčanoch. Bolo to v čase aj Prvej svetovej vojny a takisto v období vzniku Československej republiky (1918). V dobe medzi rokmi Prvej svetovej vojny sa mu podarilo zakúpiť v Budapešti organ pre farský kostol v Topoľčanoch. Tieto údaje sú zrejmé od zhotoviteľa organa a taktiež z nájdenej tabuľky pri generálnej oprave organu v roku 2019. Vtedy sa našiel v organe štítok, z ktorého je jasné, že materiál a organové píšťaly na zhotovenie organu sa dopravili po železnici z Budapešti do Veľkých Topoľčian (na štítku od železníc je napísaný vtedajší názov Nagy Tapolcsány). Pre vojnové ťaživé a biedne pomery boli práce zhotovenia organu prerušené. Grandiózny organ vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Topoľčanoch bol napokon dokončený až po vojne v roku 1920. Pri montáži a zhotovení nového organa sa do neho zapracovali takisto niektoré časti z predchádzajúceho organu.
 

   Vsdp. Dr. Ján Bundala bol r. 1913 menovaný za honorárneho ostrihomského kanonika a r. 1914 za vicearchidiakona (VAD). Rovnako prispel k vytvoreniu Franzenovej štipendiovej základiny v jeho rodnej Skalici (1913). Bol horlivým pracovníkom v liturgickom hnutí, dobre hral na organe a zaoberal sa cirkevnou hudbou. V r. 1897 sa zúčastnil na kongrese cirkevnej hudby v Budapešti, kde bolo krajinské združenie sv. Cecílie podľa nemeckého vzoru na zveľaďovanie cirkevnej hudby. Na tomto kongrese mal 31. augusta 1897 referát o cirkevných predpisoch ohľadne liturgického spevu a hudby. V rokoch 1900-1908 bol redaktorom Hudobných novín. Napísal liturgické príručky o krížovej ceste (1893), o odpustkoch (1897), pre mariánske pobožnosti (1899) a vytvoril spevník Spievajte Pánovi (1902).

    Zomrel tri dni po svojich 59. narodeninách a to dňa 30. januára 1923 v Topoľčanoch (viď archívne záznamy z pohrebnej matriky). Bol pochovaný 7. februára 1923 a pohrebné obrady viedol trnavský apoštolský administrátor Mons. Pavol Jantausch. Jeho hrob s obnoveným pomníkom sa nachádza na Starom cintoríne v Topoľčanoch v blízkosti centrálneho kríža (hrobové miesto: C/1/2).


    Ďakujeme mu za jeho kňazské pastoračné pôsobenie, za veľkolepý náš organ vo farskom kostole v Topoľčanoch
a vyprosujeme mu v modlitbách večnú spásu.


Ján-Bundala.pdf

Pramene:
Dominikánsky knižný inštitút.
Košík, Ľ.: Kňazské osobnosti Skalice, Skalica 2014.
Schematizmus r. 1915.

Ján Bundala - Zborník Záhorského múzea v Skalici.pdf