Báseň starenky

Túto báseň napísala žena, ktorá zomrela v oddelení pre dlhodobo
chorých v Ashludieovej nemocnici blízkosti Dundee v Škótsku.
Personál nemocnice ju našiel medzi jej vecami, a tak sa im páčila,
že ju opísali a báseň potom putovala po celej nemocnici a ďalej ...

Mladé dievča je stále vo mne
Počujte, sestra, keď na mňa hľadíte,
povedzte, koho to pred sebou vidíte.

Ach áno, je to len úbohá starena
s divnýma očami a napoly šialená.

Odpoveď nedá vám, jedlo jej padá,
nevníma, keď po nej niečo sa žiada,
o svete nevie, len pridávať prácu,
topánky a pančuchy navždy stráca.

Niekedy je svojhlavá, inokedy sa vie správať,
už potrebuje však kŕmiť a prebaľovať.

Toto vidíte? Toto si myslíte?

Sestrička, veď o mne vôbec nič neviete.
Budem vám rozprávať, kým všetkým som bývala, než som sa bezmocná až sem k
vám dostala.

Miláčikom rodičov, dievčatkom, tak sotva desať rokov s bratmi a sestrami
Zlaďte život ako med.
Šestnásťročnú kráskou, plávajúce v oblakoch, dychtivá prvých lások a
stále samý smiech.

V dvadsiatich nevestou so srdcom búšiacim,
čo skladala svoj sľub za bielou kyticou.

A keď mi bolo pár rokov po dvadsiatich,
ja som chcela šťastný domov pre svoje deti,
potom prešla tridsiatka a putá lásky detí,
ako rástli, už mohli sme uzliť popaměti.

A je mi štyridsať, synovia odchádzajú,
len môj verný muž stále ma sprevádza.
Päťdesiatka prišla, ale s ňou ďalšií drobci,
čo u mňa na kolenách si ako ti prvý hrali.

Však začala doba zlá, môj manžel zomrel v Pánovi, mám z budúcnosti
strach, niekto mi zavrel bránu.

Život ide ďalej, moje deti majú vrásky
a ja len spomínam na ne a na dni lásky.

Príroda krutá je, aj keď bol život krásny, na staré kolená narobí z
nás všetkých bláznov.

Telo mi neslúži, s gráciou už je amen,
kde srdce tĺklo skôr, dnes cítim len kameň.

Však uprostred skazy tej, mladučká dievčina žije a srdce jej, hoci horko, tam
vnútri stále bije.
Spomína na radosť, na žiaľ, čo rozochvieva, veď stále miluje a
neprestala byť živá.

Málo bolo tých rokov a neťahalo sa lenivo,
ja zmierila sa s tým, že všetko raz minie.

Otvorte oči, sestrička, teraz, keď to všetko viete, Neuvidíte scvrknutú
starenu, Teraz už - Mňa uvidíte!