Na Veľký piatok pripadá výročie úmrtia prvého slovanského pápeža Jána Pavla II.

„Karol, blízko Bohu v láske, spoločníkom pre človeka“

VATIKÁN

Piate výročie úmrtia pápeža Jána Pavla II. si 2. apríla, v tomto roku na  Veľký piatok, pripomenie celý katolícky svet.
Ján Pavol II., vlastným menom Karol Jozef Wojtyla, sa stal prvým netalianskym pápežom od čias Hadriána VI. a prvým slovanským pápežom vôbec. Narodil sa vo  Wadoviciach pri Krakove 18. mája 1920, zomrel 2. apríla 2005 vo veku 84 rokov na následky zdravotných problémov.     

V roku 1938 sa zapísal na krakovskú Jagellonskú univerzitu a na dramatickú školu. Vynikal aj v  športe. Keď v roku 1939 nacisti univerzitu zavreli, bol mladý Wojtyla nútený pracovať v kameňolome a chemickej továrni, aby si zarobil na  živobytie a nebol deportovaný do Nemecka. Vtedy tajne a po druhej svetovej vojne verejne pokračoval v štúdiách v krakovskom seminári a na  teologickej fakulte.     

Za kňaza bol vysvätený 1. novembra 1946. Štvrtého júla 1958 ho pápež Pius XII. vymenoval za pomocného biskupa krakovského. Začiatkom januára 1963 ho Pavol VI. vymenoval za  krakovského arcibiskupa a 26. júna 1967 za kardinála.     

O 11 rokov neskôr, 16. októbra 1978, kardináli, ktorí sa na konkláve zvolanom po náhlej smrti pápeža Jána Pavla I. nevedeli dohodnúť ani na jednom talianskom kandidátovi, zvolili prekvapivo 58-ročného Wojtylu za 264. pápeža. Vybral si meno podľa svojho predchodcu Jána Pavla I., ktorý bol na svätopeterskom stolci 33 dní.     

Pontifikát Jána Pavla II. bol po prvom pápežovi, apoštolovi Petrovi (vo funkcii podľa neoficiálnych údajov v rokoch 33-67 n.l.) a pápežovi Piovi IX. (1846-1878) tretím najdlhším v histórii.      

Jána Pavla II. preslávili vo svete najmä jeho apoštolské cesty, ktorými si vyslúžil prezývku "lietajúci pápež". V marci 2000 navštívil Svätú zem.     

Tragickým dňom v jeho živote sa stal 13. máj 1981, keď ho na Námestí sv. Petra v Ríme postrelil Turek Mehmet Ali Agca. Už štyri dni nato na nemocničnom lôžku nahovoril na  magnetofónovú pásku príhovor k veriacim. V ňom "úprimne odpustil bratovi", ktorý naňho strieľal.     

Od nástupu do funkcie pápež so  záujmom sledoval politickú situáciu vo svete. Vo februári 1984 uzavrel s  talianskou vládou revíziu Lateránskej zmluvy. Tento akt formálne schválil odluku cirkvi od štátu v Taliansku.     

Ján Pavol II. počas svojho pontifikátu potvrdzoval tradičnú náuku rímskokatolíckej cirkvi. Odmietal zrušenie celibátu, antikoncepciu, homosexualitu a umelé prerušenie tehotenstva. V roku 1993 rehabilitoval astronóma Galilea Galileiho, roku 1994 Mikuláša Kopernika a neskôr aj evolučnú teóriu Charlesa Darwina.      

O odpustenie hriechov cirkvi z minulosti, vrátane neprávostí páchaných na židoch, kacíroch, domorodých obyvateľoch a ženách, požiadal Ján Pavol II. počas omše v Bazilike sv. Petra v Ríme 12. marca 2000. Toto historické priznanie sa k hriechom cirkvi a  vyjadrenie ľútosti bolo jedným z jeho najvýznamnejších skutkov.     

Najvyšší predstaviteľ rímskokatolíckej cirkvi sa počas celého pôsobenia vo  Vatikáne usiloval aj o dosiahnutie mieru vo svete.     

Napriek vysokému veku a Parkinsonovej chorobe sa hlava rímskokatolíckej cirkvi nevzdávala a aktívne reagovala na aktuálne politické dianie vo svete.     

Americký časopis Time ho roku 1994 vyhlásil za muža roka, prestížny bruselský týždenník European Voice ho nominoval na cenu Európan roka 2002 za  kampaň v prospech rozšírenia Európskej únie v Poľsku a presadzovanie kresťanských hodnôt.     

Ján Pavol II. navštívil Slovensko trikrát

Po prvý raz 22. apríla 1990 ešte v rámci Česko-Slovenska, keď odslúžil omšu na letisku vo Vajnoroch.      

V dňoch 30. júna až 3. júla 1995 prišiel na územie samostatného Slovenska. V Bratislave zavítal do Dómu sv. Martina, na letisku v Janíkovciach pri Nitre ho vítalo množstvo pútnikov, potom jeho cesta smerovala do Šaštína. V Košiciach 2. júla vzdal hold protestantom zavraždeným katolíkmi v 17. storočí a jeho návšteva na Slovensku prispela k lepšiemu pochopeniu náboženského cítenia a tolerancie. K vrcholom návštevy na východe Slovenska patrilo vyhlásenie troch košických mučeníkov za svätých. Najvyšší pontifex v  homílii 2. júla 1995 vyhlásil za svätých Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého.     

Počas ďalšej návštevy Slovenska, 11.-14. septembra 2003, Ján Pavol II. zavítal do Bratislavy, Trnavy, Banskej Bystrice, Rožňavy a do bratislavskej Petržalky. Na omši v  Petržalke pred kostolom Svätej rodiny blahorečil gréckokatolíckeho biskupa Vasiľa Hopku a rádovú sestru Zdenku Schelingovú.     

Za 26 rokov svojho pontifikátu Ján Pavol II. vyhlásil 1345 blahorečených a 483 svätých. Od založenia Kongregácie pre kauzy svätých v roku 1588 do  začiatku pontifikátu Jána Pavla II. všetci pápeži spolu vyhlásili 1210 blahorečených a 300 svätých.     

Hneď po úmrtí a na pohrebe veriaci držali v rukách transparenty s nápisom "Santo subito", čím vyjadrili želanie, aby bol čím skôr vyhlásený za svätého. Proces blahorečenia Karola Wojtylu sa začal krátko po jeho smrti, vlani v decembri mu boli priznané hrdinské cnosti.



Celý život Jána Pavla II. sa odohrával v znamení lásky „so schopnosťou veľkorysého sebadarovania sa, bez výhrad, obmedzení, vypočítavosti“. Takto Benedikt XVI. pripomenul svojho predchodcu počas pamätnej svätej omše, ktorú slávil v Bazilike svätého Petra, v pondelok večer 29. marca.